P.Johnson-dejiny kresťanstva - kritický pohľad II.

Neboť křesťanství tím, že  PRAVDU STOTOŽŇUJE S VÍROU, musí učit - a pokud mu správně rozumíme, také učí - že jakékoli bránění pravde je nemorálni. Křesťan,kterému nechybí víra se faktu nemá proč bát. Křesťanský historik,  jenž si vytyčuje určitou mez, která v naprosto libovolném směru limituje oblast jeho výskumu, zároveň přiznáva, že své meze má i jeho víra. Tím samozřejmě také ničí základní vlastnost svého náboženství - to jest, postupné odhalování pravdy. Žádnemu křesťanu, by podle mího názoru, nemělo být ani v nejmenším bráněno sledovat cestu pravdy, ba dokonce platí, že nic jiného, než se dát právě po ní, mu rozhodně nezbýva. Ve skutečnosti, by měl být slobodnější, než ten, kdo křesťanem není, neboť takový člověk je předem omezován svým apriorním odmítnutím. Fakta o dějinách křesťanství  jsem vždy usiloval představit tak pravdivě a otevřeně, jak jsem toho jen schopen, ostatní ponechávam na čtenáři.

Ani neviem,ktorý skvost mám komentovať ako prvý a ktorý si ponechať ako čerešničku na tortu. Pre mňa síce nie je nové tvrdenie, že kresťanstvo pravdu stotožňuje s vierou, ale musím konštatovať, že je to naprosto mylný názor. Je to uzurpovanie si výkladu filozofickej kategórie,je to vyhlásenie hodné Nobelovej ceny. Aj veriaci, resp. teologicky vzdelaní ľudia musia a aj priznávajú, že náboženstvo je IRACIONÁLNE.Je to emocionálna, teda kompletne citová záležitosť, ktorá nemá s ráciom nič, ale absolútne nič spoločné.Treba pripomenúť čitateľovi, že RÁCIO, znamená ROZUM. Kto koná racionálne, koná rozumovo a s trochou nadsázky by sa dalo povedať, aj rozumne, pretože to nemusí platiť vždy. Z toho implicitne vyplýva, že kto  koná iracionálne, koná nerozumovo, teda tiež sa dá povedať s trochou nadsázky, že koná nerozumne. Dokonca by som podľa používania týchto dvoch protikladných pojmov v praxi,  mohol konštatovať, že napr. racionalizácia vo firme je zlepšenie hospodárenia a kvality činnosti, ale iracionalizáciu nikto nepotrebuje, ani o ňu neusiluje. Z toho,že pravda je  totožná s vierou, autorovi samozrejme vyplýva, že kto bráni viere, ten vlastne bráni pravde a to je jednoznačne nemorálne!!! A samozrejme platí to aj v opačnom gardé: kto bráni pravde,bráni vlastne viere,tak, že akékoľvek bránenie alebo atakovanie pravdy, či viery je nemorálne. To, že niekto stotožní, bez akéjkoľvek filozofickej analýzy dve kategórie, je nie len voluntarizmus, ale nezmyselné a nezodpovedné hazardovanie s vlastnou povesťou a do neba volajúci amaterizmus. Navyše mi to pripomína prototyp modelu vnášania subjektívnych a iracionálnych elementov do serióznej debaty. Aby som to docharakterizoval, povedal by som, že to hraničí s drzosťou a aroganciou.
Čo je to za kresťan, ktorému chýba viera? Veď práve slepá viera, je najcharakteristickejším znakom kresťana.Viera, je duchovný tréning, ktorý je aplikovaný na novorodencoch,batoľatách alebo lezúňoch,žiakoch a dorastencoch.No a tu naozaj sa nejedná o rozumovú a ani v najmenšom o rozumnú záležitosť, skôr naopak ! Podľa mňa ide o proces pomyselného vrúbľovania a  očkovania. Spolu s očkovaním proti detským chorobám,ak sa ešte vôbec robí, sa deti zaštepia,aby VIERA v nich vzišla a  zaočkujú sa proti všetkým ostatným vieram,aby sa ich nechytila. Najhoršie, čo sa môže pre veriacého prihodiť, je zlyhanie očkovacieho séra práve vtedy, keď sa nakazí ateizmom.
Nerozumiem o akom  kresťanovi to autor hovorí, ktorému chýba viera? Možno práve o takom, ktorému zlyhala imunita a dostal rozum. prestavme si teda výskumníka - vedca,predpokladám kresťana, ktorého viera má MEZE.Je chudák obmedzovaný vo svojej viere,lebo si dovolil zapochybovať,dovolil si zamyslieť sa a použiť mozgové závity. To nesmie robiť , lebo sa mu  to môže stať osudným a začne v ďaľšom živote pravidelne rozum používať a dokonca využívať. Nehorázne a hlavne NEPRÍPUSTNÉ !!!
S hrôzou zisťujem, že ja som vlastne neslobodný, lebo nie som kresťan,ergo, som vopred obmedzovaný, svojim apriorným odmietaním viery. Fuj,až sa mi to ťažko tlačí do stroja. Ja som neslobodný, lebo môžem voľne používať svoje duchovné, ale aj fyzické dispozície a kresťan je slobodný, lebo on MUSÍ ísť po ceste pravdy, teda viery a nič iné mu neostáva. Aby človek dospel k takým a podobným záverom, sa musí poriadne zapotiť a trochu aj pomodliť, aby mu v tom boh pomohol, lebo:"pomôž si človeče,aj boh ti pomôže", samozrejme, ak ešte budeš potrebovať!