P.Johnson-dejiny kresťanstva - kritický pohľad

Kniha čerpá z dosud publikovaných výsledku rozsáhlych výskumu mnoha pozoruhodných období dějin křesťanství,které probíhaly v posledních dvaceti letech: jejich cílem pak je předložit čtenářum hlavní skutečnosti v podobě,jak je chápe a vykladá moderní věda.

Jde tedy o práci historickou.Je možné,že se někteří z vás zeptaji,jestli je možné psát o křesťanství s nezbytnou dávkou historické objektivity.Ernst Troeltsch roku 1913 přesvědčivě dokázal,že skeptické a kritické metódy historického výskumu jsou s křesťanskou vírou neslučitelné.

Ďalej Jaul Johnson pokračuje vo svojej úvahe takto:Křesťanství je ve svě podstatě náboženstvým historickým.Jeho tvrzení se opírají o historická fakta,které samo křesťantví postuluje.Pokud by tato fakta byla rozbita,pak křesťanství stráci i svuj základ.Muže tedy křesťan za těchto okolností zkoumat pravdivost těchto skutečností se stejnou objektivitou s jakou by přistupoval k jakémukoli jinému jevu?Lze od něj očekávat,že- pokud by jeho výzkumy směřovaly tímto směrem-sve víře vykope hrob? Křesťanských vědcu,jejichž odvaha či víra ve vlastní schopnosti byla natolik veliká,že ničím neomezené hledáni pravdy kládli nad všechny jiné ohledy, v minulosti existovalo jen velice málo.Téměř všichni měli jistou mez,za kterou již nedokázali jít.Jak marná bila jejich snaha o obranu! Jak směšnou se zdá být oběť jejich osobní integrity!

Komentár: ešte sme len v predslove tohto veľkého a fantastického diela a autor už predosiela,ako treba chápať historickú pravdu.Predovšetkým moderná veda nemá nič spoločné s náboženstvom a vierou.Veda a náboženstvo sú diametrálne odlišné pojmy,sú to dva póly,ktoré sa odpudzujú skôr než by sa k sebe vôbec priblížili.Je to len „zbožné“ želanie obhájcov viery,násilným spôsobom zdeformovať vedu takým spôsobom,aby sa znížila na úroveň povier,rozprávok,mýtov a bájok a doslovne náboženskou alchimiou dosiahnuť spojenie nespojiteľného.Dokonca ani historické vedné odbory,ktoré skúmajú vieru a náboženstvo a chcú si udržať punc objektivity,nedospievajú k žiadným záverom,potvrdzujúcim čo i len minimálu spojitosť náboženstva s vedou.

Autor,ktorý požíva značnú autoritu v konfesných kruhoch kresťanskej a židovskej verejnosti,sa posmieva záverom kolegu Ernsta Troeltscha.ktorý úplne logicky dospel k poznaniu,že objektivita akéhokoľvek druhu,je s kresťanstvom nezlúčiteľné,lebo žiaden kresťan nevie,čo objektivita je.Je proste zadubene zaujatý,lebo katechizmus má naočkovaný do hlavy v rannom a útlom detstve a teda nedokáže objektívne myslieť.Dokonca stotožňuje pravdu a objektivitu s kresťanstvom,ako nedeliteľnú axiomu. P.Johnson tvrdí,že kresťanstvo postuluje historické fakty,ináč povedané,čo je kresťanské,je historicky pravdivé ďalej píše,že ak kresťanský historik nebude pri skúmaní histórie kresťanstva zaujatý,vykope kresťanstvu hrob.Ako keby som povedal: musíte klamať,lebo nepríjemná pravda vypláva na povrch.

Objektívne výsledky skúmania,považuje P.Johnson za neprípustné a obviňuje,(síce nepriamo,ale medzi riadkami sa to dá veľmi dobre prečítať),kresťanských vedcov z toho,že zákonite v súlade so skutočnosťou,dospeli k pre kresťanstvo nepríjemnej pravde.Taká pravda nie je pre kresťanov potrebná.Dokonca nežiadúce poznanie pravdy,spôsobuje pre kresťanských vedcov rozpad integrity osobnosti.

Je škoda,že tak významný historik,sa nevie odosobniť od záťaže z mladosti,vnáša do analýzy svoje subjektívne cítenie a tým znehodnocuje celé dielo.Je veľmi ťažké v priereze celj knihy abstrahovať od kresťanských okov o ktorých autor hovorí,ako o slobodnom myslení.